21. marca 2020 19:14, Prečítané 4 483x, Ivan Hečko, Nezaradené
Preklad článku od Larry Romanoff
Zdroj: Blog Pravdda.sk
Významný Taliansky virológ, Giuseppe Remuzzi, publikoval články v Lancete a ďalšie články, v ktorých uvádza fakty doteraz neznáme (1).
Doktor vyhlásil, že Talianski lekári si teraz spomínajú, že videli:
“veľmi čudný a veľmi silný zápal pľúc, hlavne u starých ľudí, v Decembri a dokonca v Novembri [2019]. To naznačuje, že vírus bol v obehu, prinajmenšom v Lombardii, a skôr ako sme si boli vedomí výskytu takejto epidémie v Číne.“(2)
Čínske lekárske autority zistili ten istý podkladový úkaz, že vírus už koloval medzi populáciou po snáď dva mesiace kým sa nakoniec prevalil von.
Navyše, podľa Talianskeho Národného Zdravotného Systému (ISS):
“Nie je možné zrekonštruovať, pre všetkých pacientov, reťaz prenosu infekcie. Väčšina prípadov ohlásených v Taliansku uvádza epidemiologickú väzbu s inými prípadmi diagnostikovanými v Lombardii, Emilia Romagna a Veneto, oblasti najviac zasiahnuté epidémiou.” [preklad z Taliančiny] (3)
Vyššie uvedené prehlásenie má zásadný význam, pretože podporuje samo o sebe tvrdenie o niekoľkých simultánnych zhlukoch infekcie a niekoľkých ‘pacientoch nula’. V Lombardii existujú prípady, ktoré nebolo možné zaradiť do reťaze infekcie, a toto tiež musí platiť pre iné oblasti (viď nižšie). Keďže vírus vypukol separátne v odlišných regiónoch Talianska, môžeme tiež očakávať zároveň identifikáciu nezávislých infekčných zhlukov (clusters) v týchto regiónoch. To by znamenalo, že Taliansko bolo zasiahnuté prinajmenšom niekoľkými individuálnymi ‘nasadeniami’ vírusu.
Čínske vypuknutie nákazy, ktoré bolo významné, bolo v meste Wuhan, ale s viacerými zdrojmi v meste a viacerými pacientmi nula, s menším ohniskom v Guangdong, ktoré bolo rýchle zvládnuté. Čína mala viacero zhlukov vo Wuhan. Nebol tu jediný zdroj, a žiaden pacient nula nebol identifikovaný, čo je podobné tým v Taliansku.
Záhada Talianskeho “Pacienta č. 4”
Bolo vypuknutie v Taliansku zapríčinené infikovaniami z Číny? Áno aj nie.
Pred 20. Februárom 2020, existovali len tri prípady infekcie coronavírusom v Taliansku, dvaja turisti z Wuhan, Čína, potvrdené 30. Januára, a Taliansky muž, ktorý sa vrátil do Ríma z Wuhanu 6. Februára. Toto boli zjavne importovaná prípady, pričom Taliansko nezažilo žiadne nové infekcie počas ďalších dvoch týždňov.
Potom sa náhle objavili nové infekcie, ktoré nesúviseli s Čínou. 19. Februára Lombardská Zdravotná Oblasť vydala stanovisko, že 38-ročný Taliansky muž mal diagnostikovaný nový coronavírus, ktorý sa stal štvrtým potvrdeným prípadom v Taliansku. Muž nikdy necestoval do Číny a nemal žiaden kontakt s potvrdenými Čínskymi pacientmi.
Bezprostredne potom ako bol tento pacient diagnostikovaný, Taliansko zažilo veľký výbuch nákazy. Počas jedného dňa počet potvrdených prípadov stúpol na 20 a, po o niečo viac ako troch týždňoch, Taliansko malo 17,660 potvrdených prípadov.
Taliani neleňošili pri hľadaní svojho pacienta nula. Premenovali na “pacient 4” “Talianskeho No. 1”, a pokúsili sa zistiť ako bol infikovaný. Hľadanie bolo zdanlivo bezvýsledné, článok vyhlásil, že “Americká pandémia storočia sa stala predmetom podozrenia zo strany Talianov“.(4)
Záhada Juhokórejského “Pacienta č. 31”
Skúsenosť Južnej Kórei bola prapodivne podobná tej z Talianska, a aj tej z Číny. Krajina zažila 30 importovaných prípadov, ktoré začali 20. Januára, verím že z nich všetky boli vystopovateľné ku kontaktu s Hubei a/alebo Wuhan.
Ale potom Južná Kórea objavila “Pacienta No. 31”, 61 ročná Juho-Kórejská žena ktorej diagnostikovali nový coronavírus 18. Februára. Táto ‘lokálna’ pacientka nemala žiadne väzby na Čínu, nemala ani žiaden kontakt so žiadnym Číňanom, a vôbec žiaden kontakt s nejakým infikovaným Juho Kórejčanom. Zdrojom jej infekcie bol zdroj z Južnej Kórei.
Presne ako v prípade Talianska, epidémia v Južnej Kórei explodovala rýchle po objavení Pacienta 31. K nasledujúcemu dňu, 19. Februáru, (Taliansko bolo 21. Februára, pre porovnanie), bolo 58 potvrdených prípadov v Južnej Kórei, a dosiahlo to 1,000 za menej ako týždeň. Po o niečo menej ako troch týždňoch Južná Kórea mala 8,086 potvrdených prípadov. Zdalo by sa pravdepodobné (zatiaľ nepotvrdené) že Južná Kórea a Taliansko boli ‘zasiate (seeded)’ v približne tom istom čase.
Rovnako ako Taliani, Južná Kórea vykonala masívnu poľovačku na zdroj infekcie, ich “Kórejské No. 1”, kombinujúc po krajine kvôli evidencii, ale bez úspechu. Objavili, že potvrdené prípady v Južnej Kórei boli hlavne koncentrované v dvoch samostatných zhlukoch (clusters) v Daegu a Gyeongsang North Road, z ktorých väčšina – ale nie všetky – sa dali vztiahnuť na “Pacienta 31”. Rovnako ako v Taliansku, viacnásobné clustre a viacnásobné simultánne infekcie šíriace sa ako lesný požiar – a to bez podpory trhu s morskou potravou predávajúceho netopiere a mravenčíkov.
Ako pre Taliansko, tak aj pre Južnú Kóreu, by som tiež mohol dodať, že žiadne predpokladané laboratórium pre bio-zbrane (“bio-weapons lab”) nie je nikde v dosahu (ako bolo prehlasované pre Čínu), ale to by nebolo presné. Naozaj sú laboratóriá pre bio-zbrane v ľahkom dosahu od napadnutých oblastí ako v Taliansku, tak aj v Južnej Kórei – ale tie patria Vojskám USA (US Military).
Kórea špeciálne stojí za zmienku v tejto súvislosti, pretože bolo dokázané ako pravdepodobné, že MERS bol výsledkom úniku z Americkej vojenskej základne v Osan. Oficiálna Západniarska historka pre epidémiu MERS v Južnej Kórei bola, že Kórejský biznismen sa nakazil na Strednom Východe, potom sa vrátil domov v Gyeonggi Provincii a rozšíril infekciu. Ale nikdy k tomu nebola žiadna dokumentácia na podporu toho tvrdenia, a pokiaľ viem, nikdy to nebolo verifikované Juhokórejskou vládou.
Podstatné z hľadiska tejto historky je, že podľa Spravodajstva Korean Yonhap News Service, po vypuknutí nákazy asi 100 príslušníkov Juhokórejského vojenského personálu išlo náhle do karantény na leteckej základni USA USAF Osan Air Base. Základňa je domovom pre JUPITR ATD vojenský biologický program, ktorý blízko súvisí s laboratóriom vo Fort Detrick, štát MD (Maryland, USA), pričom obidva sú výskumné laboratóriá bio-zbraní (bio-weapons research labs) vlastnené Vojskom USA (US military).
Tiež existuje (veľmi tajný – very secretive) WHO-sponzorovaný Medzinárodný Inštitút pre Vakcíny (International Vaccine Institute) v blízkosti, ktorý je (alebo prinajmenšom bol) riadený personálom zo zariadenia pre US vojenské biologické zbrane. V tom čase, a s ohľadom na karanténu spomenutú vyššie, sekvencia udalosti akceptovaná ako najpravdepodobnejšia bola asi únikom z toho JUPITR biovojnového projektu. (5) (6)
Kórejská cesta je podobné tej Talianskej. Ak sa pozrieme na mapu vírusom zasiahnutých oblastí Talianska, je tam vojenská základňa USA vo vzdialenosti skoro čo by kameňom dohodil ku všetkým z nich. Toto je samozrejme púha zhoda okolností ktorá vyvoláva podozrenie, a v žiadnom prípade nepredstavuje dôkaz vôbec ničoho.
V každom prípade, je tu významný faktor, ktorý sa nesmie prehliadnuť, menovite fakt súčasných vypuknutí nového vírusu v troch rôznych krajinách, a vo všetkých troch prípadoch žiadna jasná epidemiológia, a nemožnosť identifikovať buď pôvodný zdroj, alebo pacienta nula.
Mnohí experti na biologické zbrane sa zhodujú v jednotnom súhlase, že erupcie nového a neobvyklého patogénu v ľudskej populácii, na viacerých miestach súčasne, bez jasnej idey ohľadne zdroja, a prípady bez dokázaných väzieb, je skoro určite na prvý pohľad (prima facie) dôkazom o patogéne úmyselne vypustenom, keďže prirodzené vypuknutia sa vždy dajú vyriešiť vo vzťahu na jedno miesto a jedného pacienta nula. Možnosť úmyselného úniku je rovnako silná v Taliansku a Južnej Kórei ako v Číne, všetky tri národy zrejme zdieľajú tie isté podozrenia.
Zoznam odvolávok na zdroje
